Ako si vybrať
Učenie vytvárať hudbu

Podľa motívu - prečo chceme hrať na klávesoch
Hudobná škola ako súčasť všeobecného vzdelania
Domáce muzicírovanie pre radosť
Profesionálna kariéra hudobníka
...
Podľa zamerania na hudobný štýl
Klasická hudba - hranie skladieb, ktoré niekto zložil
Populárna hudba - hranie hitov populárnej hudby
Vlastná tvorba - tvorenie a hranie skladieb, ktoré sa ešte len stanú hitmi
...
Z týchto kategórií vznikajú kombinácie, ktoré určujú, aký nástroj človek potrebuje pre svoje zámery.
Po mechanickej stránke je klávesový nástroj vždy odvodený od klavíra alebo organu. Základná technika hry je teda ešte aj dnes zhruba tá istá ako bola za čias Mozarta či Bacha. Tu ale podobnosť často končí - možnosti dnešných nástrojov môžu od nás vyžadovať technické znalosti, ktoré často s hudbou nemajú veľa spoločného.
Kategórie klávesových nástrojov - podľa možností, ktoré poskytujú
Orgán
Klavír
Pianíno
Digitálne piáno
Keyboard
Syntetizér
Pracovná stanica - workstation
MIDI klávesnice
Klavír - krídlo
Ak ho máte kam dať - nehľaďte na peniaze, kvalitný značkový klavír patrí
do kategórie investičnej. Pri patričnej údržbe jeho cena len porastie.
Sám nezahrá nič, ale keď pri ňom sedí ten pravý hráč - ten zážitok je
jedinečný.
Pianíno
Platí to, čo aj o klavíri - kvalitná značka si cenu udrží. Pre kariéru koncertného klavíristu minimum, čo prichádza do úvahy.
Digitálne piáno
Nástroj, ktorý sa pocitom pri hraní podobá na klavír, pretože jeho
klávesnica napodobňuje činnosť mechaniky klavíra. Zvuk však je tvorený
elektronicky a počuť ho môžeme len z reproduktorov nástroja alebo keď ho
pripojíme na zosilňovač s reprosústavou. Rozsah zvukov, ktoré digitálne
piáno dokáže napodobniť závisí od triedy daného modelu. Lacnejšie piána
majú menej zvukov - zopár klavírov, nejaké organy, čembalo. Drahšie
modely už mávajú výbavu podstatne širšiu.
Ak chcete použiť digitálne piáno ako nástroj pre hudobnú školu odbor klavír - je to možné, ale treba vedieť, že klavír to nikdy nenahradí. Pre začiatok však jeho výhody oproti klasickým nástrojom vyvážia jeho nedostatky. Možnosť hrať potichu, prenášať ho kam treba, cena atď.
Keyboard
Celý pôvodný výraz je "musical keyboard", čo znamená "hudobná
klávesnica". V slovenčine slovo "musical" vypadlo a tak už hráme len na
"klávesnici". Nazývaný býva tiež nesprávne samohrajka - ale žiadny
keyboard ešte sám tancovačku neodohral. Jeho zvuk vychádza zo
zabudovaných reproduktorov. Klávesnica tohoto nástroja sa už nepodobá na
klavírovú, skôr na klávesnicu harmónia či organu - nástrojov, ktoré
nemajú žiadne kladivká, ktoré by bolo treba stlačením klávesy uviesť do
pohybu.
Z tohoto dôvodu je menej vhodný pre výuku klavírnej hry. Hra na keyboard je samostatný odbor v hudobných školách. Technický vývoj samozrejme neberie ohľad na schopnosti úradníkov na ministerstve školstva a tak osnovy pre predmet keyboard budú vždy beznádejne zaostávať za realitou. Inú možnosť však nemáme takže ostáva len dúfať, že práve v tej našej hudobnej škole hru na keyboarde vyučuje niekto, kto to naozaj vie.
Keyboard sa od klavíra a jeho napodobenín líši v tom, že je určený na
zábavu a nie na tzv. vážnu hudbu. Preto je aj taký obľúbený - veď
hlavným účelom keyboardu je hrať si na ňom populárne pesničky. V čase,
keď žiak odboru keyboard už dávno ostrieľane baví svoje stále publikum,
žiak odboru klavír ešte stále hrá pre pár ľudí, čo sa pri tom boja aj
zakašlať.
Keyboard sa ideálne hodí pre sólových zabávačov - dokáže hrať samostatný
doprovod znejúci ako celá hudobná skupina. Podľa jednoduchých pokynov
hráča keyboard odohrá všetky nástroje a hráč popri tom ešte môže aj
spievať, či jesť chlebíčky.
Syntetizér (syntetizátor, syntezátor, synťák, ...)
Začiatočník nevyužije možnosti takéhoto nástroja - preto len v
krátkosti: je to nástroj na vytváranie nových zvukov a ich následné
používanie pri hraní či v nahrávkach. Klávesnica u syntetizéra nie je
povinnou výbavou - na hranie zvukov syntetizérov sa bežne používajú
externé klávesnice pripojené k syntetizéru káblom.
Pracovná stanica - workstation
Názov presne vyjadruje o čo tu ide - všetko v jednom, určené pre
pracujúcich hudobníkov, ktorí sa živia vytváraním hudby a pri tom
využívajú ako schopnosti keyboardu tak aj syntetizéra a ešte k tomu aj
zvukové banky s nahrávkami zvukov reálnych nástrojov - tzv. samplov
(vzoriek)
MIDI klávesnice
MIDI klávesnice vyzerajú ako bežné klávesy, ktoré však nevytvárajú pri
hraní zvuk. Sú určené na to, aby po pripojení k nejakému elektronickému
zariadeniu (syntetizér, zvuková banka - sampler, hudobné PC) posielali
do takéhoto zariadenia informácie o stlačených klávesách, a zariadenie
podľa týchto informácií zvuk vytvorí. Tieto informácie sú vysielané vo
formáte MIDI, čo znamená Musical Instrument Digital Interface inak po
slovensky Digitálne rozhranie pre hudobné nástroje. Dáta vysielané z MIDI klávesnice obsahujú nielen informácie o tom,
ktoré klávesy sú stlačené, ale aj o tom, akým spôsobom bola klávesa
stlačená - či veľkou silou, alebo len malou (dynamika), či bola po
stlačení hneď zase pustená alebo naopak - pridržaná (aftertouch).Na MIDI klávesniciach bývajú často aj ďalšie ovládače ako sú
potenciometre, tlačítka, ktorým je možné priradiť rôzne funkcie, podľa
potrieb hudobníka. Ďalej na nich bývajú aj vstupy na rôzne externé
zariadenia, ako je pedál pre dozvuk (sustain) alebo expression pedál -
ktorému je tiež možné priradiť parameter zvuku, ktorý má ovplyvňovať.MIDI klávesnice sa vyrábajú vo veľkostiach od dvoch oktáv až do plnej
veľkosti 88 kláves. Väčšie MIDI klávesnice už mávajú aj vyvážené
klávesy.

Začíname s elektrickou gitarou
1. Prečo?
2. Za koľko?
Tieto dve veci si treba hneď na začiatku ujasniť.
1. Prečo?
Pri hre na hudobnom nástroji je najdôležitejšia motivácia. Dôvody, prečo niekto chce hrať práve na elektrickej gitare môžu byť rôzne.
Z tých menej vhodných dôvodov prečo hrať na elektrickej gitare vyberáme:
Zakladáme s kamarátmi kapelu
Keďže čítate toto tu, dá sa predpokladať, že sa pri svojich
rozhodnutiach riadite rozumom. "Elektrický gitarista" má v kapele
povinnosti hrať správne rytmicky ako harmóniu - doprovodné akordy, tak
aj sóla. Je smutné počúvať kapelu s dobrou rytmikou (bicie + basa), s
gitaristom, ktorý sa moce v rytme a nevie presvedčivo zahrať ani
jednoduché sólo. Ak sú všetci v kapele na tejto úrovni, strácajú
zbytočne čas hráči aj poslucháči.
Jediné platné poradie je:
1. Najprv dlho a veľa cvičiť sám s metronómom - na španielke aj na elektrike, najlepšie pod vedením učiteľa
2. Po čase skúsiť ísť sa ponúknuť do kapely na konkurz
Zaručená vec - takto pripravený gitarista si vyberá kapely, nie naopak. Ak ho aj na konkurze vezme kapela, ktorá je pod jeho úrovňou, najneskôr po tretej skúške sám radšej odíde.
Ak gitarista vie hrať na všetkom, čo má struny a pražce, nestratí sa
Ak už človek trochu pohral na akustickej gitare, vie z vlastnej
skúsenosti niečo o technike hry aj o tom, aké má akustická gitara
zvukové možnosti. Ak chceme ísť ďalej je logickým pokračovaním rozšíriť
si repertoár techniky hry a zvukov o elektrickú gitaru. Tu to však
nekončí - keď príde situácia, že v skladbe bude kapela chcieť použiť
mandolínu, banjo, alebo práve bude v kapele voľné miesto len pre basistu
- je to príležitosť pre gitaristu. V histórii je známa minimálne jedna
situácia, keď gitarista nastúpil do kapely na iný nástroj, len aby mohol
hrať a až časom sa stal známym ako gitarista. (Jimmy Page na basgitare v
Yardbirds)
2. Za koľko?
Nákup elektrickej gitary pre začiatočníka
Vyplatí sa kupovať značkové produkty. Môžu byť kľudne najlacnejšie, na
tom nezáleží, aj tak sa všetky elektrické gitary okrem tých najdrahších
vyrábajú v Ázii. Len nech je na tom logo nejakej známejšej firmy. Ak ich
raz budete chcieť predať, udržia si vyššiu hodnotu ako menej známe
značky a mali by byť aj kvalitnejšie.
Typ gitary si gitaristi vyberajú podľa svojich vzorov - výsledný zvuk
elektrickej gitary však nezávisí len od tvaru, použitého dreva, strún a
snímačov. Závisí od celého "reťazca" teda od všetkého, čo gitarista
používa medzi prstami a reproduktorom. Ešte treba vedieť, že zvuk gitary
z nahrávky známej kapely nie je celkom to isté, čo gitarista počuje zo
svojej aparatúry.
V skratke to znamená - pre začiatočníka je vhodná akákoľvek gitara,
ktorá sa mu páči, hrať to aj tak nebude ako gitara vzoru, na ktorý sa
chce podobať - gitarista má totiž svoj tón v prstoch, nie v gitare a
zosilňovači.
Ku elektrickej gitare je potrebných ešte aj niekoľko ďalších vecí, aby sa na nej dalo hrať:
Zosilňovač s reproboxom, prípadne tzv. kombo,
čo je vlastne zosilňovač zabudovaný v reproboxe
Na začiatok síce nie je potrebný 100-wattový aparát, treba však vedieť,
že silný aparát sa stíšiť dá - slabý aparát však pri bubeníkovi nebude
počuť. Takže vybrať si treba nejaký rozumný stred - kombo s dostatočnou
hlasitosťou, ktoré neskôr v skúšobni s kapelou nebude treba nahlasňovať
na maximum - to by dlho nevydržalo.
Kábel na pripojenie gitary k zosilňovaču
Pri kábli treba pozerať na kvalitné masívne koncovky - jacky (džeky),
ktoré bežne musia vydržať, keď po nich človek stúpa, nesmú sa odtrhnúť,
keď potiahneme za kábel. Nemalo by sa to robiť, ale v praxi sa to stáva
bežne. Kábel samotný musí byť kvalitný tiež, lebo ak nie je, zo
zosilňovača sa budú ozývať rôzne rušenia z elektriky, z pódiového
osvetlenia a podobne.
V prípade, že budeme používať ladičku alebo efektové pedále, potrebujeme káble najmenej dva.
Slúchadlá na cvičenie potichu
Na elektrickej gitare je potrebné hrať vždy cez zosilňovač, inak nie je
počuť, či hráme správnou technikou. Zosilňovač hrá ako treba tiež až pri
určitej hlasitosti - takže ak chceme hrať aj večer, slúchadlá
potrebujeme. Čím lepšie slúchadlá, tým menej nás budú bolieť lopúchy,
takže nešetriť na nesprávnom mieste.
Pás na zavesenie
Čím ťažšia je gitara, tým kvalitnejší (a širší) potrebujeme pás na zavesenie. Pri drahších nástrojoch je vhodné doplniť pás zámkami,
ktoré upevnia pás na závesných kolíkoch gitary tak, že sa nemôže sám od
seba odopnúť. Ak by gitara spadla na zem je veľká šanca, že oprava bude
drahá a gitara už aj tak nikdy nebude stáť za veľa.
Ladička
Zdalo by sa, že postačí bežná gitarová ladička, ktorá umožňuje ladiť 6
tónov na normálne ladenie gitary od tónu E. Dnes to však už nestačí,
gitary sa bežne podlaďujú aj o celý tón a preto potrebujeme ladičku
chromatickú - ktorá umožňuje ladiť všetkých 12 poltónov. Ladičky pre
gitaristov sa vyrábajú v rôznych prevedeniach. Štipcové ladičky sa
upevňujú priamo na krk gitary a nie je potrebné ich pripájať káblom ku
gitare. Pedálové ladičky sa ukladajú na podlahu k ostatným pedálom /
efektom, pripája sa káblom a majú aj výstup, z ktorého ide ďalší kábel
do efektov alebo priamo do zosilňovača.
Metronóm
Ako na ceste, tak aj pri hraní existuje najvyššia povolená rýchlosť.
Najčastejšou chybou začiatočníka je hrať rýchlejšie, než to naozaj
dokáže. Úlohu policajta, ktorý nedovolí prekročiť určenú rýchlosť
preberá metronóm. Trpezlivo nám bude klepať určené tempo celé tie roky,
až kým raz zistíme, že už dokážeme hrať v správnom tempe aj bez tejto
pomôcky.


Flauta je nástroj, ktorý by sa nemal podceňovať. Nie je to ľahké na nej hrať poriadne. Klavír a iné nástroje sú omnoho ľahšie. Keď chvíľu nehráte, nezabudnete ten kláves, ten kláves tam stále je. A nezabudnete niaky krížik, stále je na klavíri čierny kláves, viete presne kde tam je a on nezmizol. Na flaute keby ste nehrali niaku dobu, zabudnete niektoré čierne klávesy a nemáte ich. Iné klávesy sú zasa výnimky, akoby ste namiesto klávesa stlačili kláves niekde inde a vždy ho tak používali. A v kombinácii s inou notou, závisí ktorá kombinácia, by ste stláčali kláves zasa inde a ešte by ste tie klávesy nevideli a neišli by po poriadku. A tak namiesto jedného klávesu si musíte pamätať niekoľko dierok, ktorú stlačiť a nielen celú, niektoré len polovičku, čo sa dá netrafiť a potom to neznie a nezahrá. A v kombinácii by ste museli nájsť kláves inde, nie ten vedľa, zasa iný hmat. A tie klávesy by ste nevideli a neboli by porade, ale by sa točili hocijako ako flautistovi stupnica sa točí. To je tak na barokovej flaute a na nemeckého prstokladu je to o niečo jednoduchšie v poradí.
Dychové nástroje sú vlastne súčasť organu a to je na tom zvláštne. Tak 10 fláut nahradí organ, hoci aj iné dychové nástroje sa dajú dať spolu, tie z ktorých sa skladá organ. Lenže ten kvázi organ, dychové zoskupenie, sa dá prenášať ľahšie ako odmontovať organ. Aj je iná pasia pozerať na to ako hudobníci hrajú. A tak všetko v hudbe je vyvážené a má svoje miesto a má svoje za aj proti. A taká priečna flauta alebo iné nástroje s klapkami asi pre niekoho sú pohodlnejšie, keďže stlačiť polovicu dierky a odhadnúť ju alebo odhadnúť či ste na dierke je ťažšie ako stláčať klapky. Niekto má rád struny a mu to nevadí. A vidí viac kadiaľ hrá ako keď človek hrá na flautu. Ale mne sa tá flauta páči, práveže, že je taká ťažká, hoci nikomu to tak nepripadá. A na klavíri zahrajú desať tónov naraz desiatimi prstami, dvomi rukami a flautista zahrá desiatimi, resp. deviatimi prstami jeden tón, teda dvoma rukami. Flautu na druhej strane považujeme za sólo pre každý nástroj a môžeme si ju zobrať kde len chceme, bez toho, aby sme ju ťažko prenášali, v porovnaní s klavírom, krídlom. Pri množstve nôt a skladieb, stačí človeku jeden nástroj a špecializovať sa naň, stále má čo nacvičovať, čo počúvať, pamätať si, zháňať noty a vyberať a sledovať. Stále má kam ísť, keď hrá noty, môže sa zdokonaľovať a baví ho to viac ako keď ich nehrá.
Husle

Váš text začína práve tu. Kliknite sem a môžete začať písať. Sed ut perspiciatis unde omnis iste natus error sit voluptatem accusantium doloremque laudantium totam rem aperiam eaque ipsa quae ab illo inventore veritatis et quasi.
Ea commodi consequatur quis autem vel eum iure reprehenderit qui in ea voluptate velit esse quam nihil molestiae consequatur vel illum qui dolorem eum fugiat quo voluptas nulla.