Známe osobnosti

Wolfgang Amadeus Mozart bol klasicistický hudobný skladateľ.

(* 27. január 1756 Salzburg - † 5. december 1791 Viedeň)

V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po Taliansku. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: Mithridates, kráľ pontský a Lucio Silla; ďalej serenádu Ascanius v Albe. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil Viedeň a Mníchov, kde sa konala premiéra jeho opery Záhradníčka z lásky.

V roku 1785 Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi 1786 a 1790 vznikli Mozartove najslávnejšie opery Don Giovanni a Figarova svadba, ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian Lorenzo da Ponte. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v Prahe v Stavovskom divadle, kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy. Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. V roku 1789 podnikol trojmesačné turné po severnom Nemecku, ktoré nebolo príliš finančne úspešné.

Na jeseň v roku 1791 sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a 5. decembra zomrel. Jeho posledné dielo je Requiem d-mol. Existujú špekulácie, podľa ktorých bol otrávený a ako nepohodlný odstránený; tie však neboli potvrdené.

Opery

• Die Schuldigkeit des ersten Gebots (1767, KV 35)
• Apollo a Hyacinth (1767, KV 38)
• Bastien a Bastienne / Bastien a Bastienka (1768, KV 50)
• La finta semplice (1768, KV 51)
• Mitridate, re di Ponto (1770, KV 87)
• Ascanio in Alba (1771, KV 111)
• Il sogno di Scipione (1771, KV 126)
• Lucio Silla (1772, KV 135)
• La finta giardiniera / Záhradníčka z lásky (1775, KV 196)
• Il re pastore (1775, KV 208)
• Zaide (1780, KV 344), Fragment

Chrámová hudba

18 omší, z toho:

• Veľká omša C-mol KV 427/414a
• Omša s organovým sólom C-dur KV 259
• Korunovačná omša C-dur KV 317
• Waisenhausmesse KV 139
• Spatzenmesse KV 220a
• Requiem d-mol (1791, KV 626)
• 4 Litánie

Orchestrálna hudba

• 41 symfónií
• 27 klavírnych koncertov
• 5 husľových koncertov
• klarinetový koncert A-dur KV 622
• fagotový koncert B-dur
• 4 koncerty pre lesný roh
• 2 flautové koncerty

Komorná hudba s klavírnym sprievodom

• 35 sonát pre husle a klavír
• klavírne triá
• 2 klavírne kvartetá
• klavírny kvintet Es-Dur (1784, KV 452)

Diela pre klavír

• 18 klavírnych sonát
• 29 klavírnych koncertov

Kánony

• 4-hlasný kánon (KV 191), pre 2 huslí, violu a basu
• Kyrie (KV 89)
• Alleluia (KV 553)
• Ave Maria (KV 552)

Ludwig van Beethoven bol nemecký skladateľ viedenskej klasiky flámskeho pôvodu a jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách hudby.

(* pravdepodobne 16. december 1770, Bonn; pokrstený 17. december 1770, Bonn - † 26. marec 1827, Viedeň)

Beethoven sa rýchlo preslávil so svojou komornou hudbou, ktorú označovali ako úplne novú a modernú. Ďalej sa preslávil aj ako klavírny virtuóz a majster improvizácie. Raz sa mu stalo, že klavír bol rozladený o jeden poltón. Keďže nebolo času na ladenie klavíra, zahral svoj c-durový koncert (Prvý klavírny koncert op. 15) bez okolkov v cis-dure. Vo veku 29 rokov začal skladať Beethoven 1. symfóniu, ktorú dokončil začiatkom ďalšieho roku. Premiéra dňa 2. apríla 1799 mala veľký úspech.

Vo veku 30 rokov sa u Beethovena prejavili prvé známky otosklerózy, jeho stav sa neustále zhoršoval. Na vyrovnanie straty sluchu nechal do klavíra zabudovať až štyri struny. V roku 1819 Beethoven úplne ohluchol, nemohol vystupovať ako hráč na klavíri, ani ako dirigent orchestra.Počas Beethovenovho života sa nevedelo prečo ohluchol. On sám požiadal, aby bola po smrti urobená pitva, ktorá by ukázala, čo bolo príčinou hluchoty. Ale nič nenašli. Dnes sú na svete dôkazy prečo bol Beethoven hluchý a prečo bol taký náladový, zlostný až nepríčetný. V jeho vlasoch (prameni), ktoré mu po smrti na pamiatku odstrihol jeho priateľ vedci dnešnej doby našli až 102 násobok optimálnej hodnoty olova, čo zapríčinilo všetky jeho problémy.

Diela (nie všetky):

• 9 symfónií (najmä Eroica, Osudová, Pastorálna)
  • 1. symfónia C dur, op. 21, 1800
  • 2. symfónia D dur, op. 36, 1802
  • 3. symfónia Es dur, op. 55 "Eroica", 1805
  • 4. symfónia B dur, op. 60, 1806
  • 5. symfónia c-mol, op. 67 "Osudová", 1808
  • 6. symfónia F dur, op. 68 "Pastorálna", 1808
  • 7. symfónia A dur, op. 92, 1811/12
  • 8. symfónia F dur, op. 93, 1812
  • 9. symfónia d mol, op. 125 (s chórovým finále k Schillerovej óde "Na radosť" predstavujúcim dnes európsku hymnu), 1823

• • 5 klavírnych koncertov

  • Prvý klavírny koncert C-dur op. 15, 1795 - 1801
  • Druhý klavírny koncert B-dur op. 19, 1788 - 1801
  • Tretí klavírny koncert c-mol op. 37, 1800 - 1803
  • Štvrtý klavírny koncert G-dur op. 58, 1804 - 1807
  • Piaty klavírny koncert Es-dur op. 73, 1809
• Husľový koncert D-dur op. 61, 1806
  • existuje úprava na klavírny koncert
• Trojkoncert pre klavír, husle a violončelo C-dur op. 56, 1804 - 1805
• opera (Fidelio resp. Leonóra), op. 72. Pre túto operu napísal štyri rôzne ouvertúry (tri ouvertúry Leonóra a jednu ouvertúru Fidelio) 1804 - 1814
• Hudba k dráme "Egmont" op. 84, 1809 - 1810

• • Balety

  • "Musik zu einem Ritterballett (doslova: Hudba k rytierskemu baletu)" WoO 1, 1790 - 1791
  • "Stvorenia Prometeove", op. 43, 1800 - 1801

• • Operety

  • "Ruiny Atén" op. 113, 1811
  • "Kráľ Štefan" op. 117, 1811
• ouvertúra Coriolan c-mol op. 62, 1807
• pochod so zborom "Die Weihe des Hauses" (doslova: Vysvätenie domu)
• Eine Chorfantasie (doslova:Zborová fantázia) op. 80 s klavírom a orchestrálnym sprievodom, 1808 - 1809
• oratórium "Kristus na Olivovej hore" op. 85, 1803 - 1804
• dve omše
  • Omša C-dur op. 86, 1807
  • Missa solemnis D-dur op. 123, 1819 - 1823, k intronizácii jeho žiaka a podporovateľa arcivojvodu Rudolfa Rakúskeho, kardinála-arcibiskupa olomouckého

• • Diela pre klavír

  • 32 klavírne sonáty
    • č. 8 "Patetická" op. 13 1797 - 1798
    • č. 14 Sonata quasi una fantasia (Sonáta mesačného svitu), op. 27 č. 2 1801
    • č. 21 "Waldsteinsonate (doslova: Waldsteinova sonáta)" op. 53, 1803 - 1804
    • č. 23 "Apassionata" op. 57, 1804 - 1805
    • č. 26 "Das Lebewohl (doslova:Zbohom)" op. 81a, 1809 - 1810
    • č. 29 "Hammerklavier" op. 106, 1817 - 1818
  • variácie na cudzie a vlastné témy
    • Dreiunddreißig Variationen über einen Walzer von Diabelli op. 120 (doslova: 33 variácií na Diabelliho valčík), 1819, 1823
  • klavírne skladby
    • bagatella "Pre Elišku" a-mol, WoO 59
• veľa piesní a úprav ľudových piesní
• komorná hudba, k tomu pozri podrobnú stránku
  • sláčikové kvartetá
  • sonáty pre husle a klavír
  • iná komorná hudba pre sláčikové nástroje (a klavír)
  • komorná hudba pre dychové nástroje

Johann Sebastian Bach bol nemecký skladateľ barokovej hudby a svojho času slávny organista a čembalista. Dnes je uznávaný ako najväčší majster zvuku, ktorý na stáročia ovplyvnil celý ďalší vývoj hudby, a ktorého diela sú rozšírené po celom svete tak v pôvodnej forme, ako aj v nespočetných variáciách.

(* 21. marec 1685, Eisenach, Nemecko - † 28. júl 1750, Lipsko)

Bach sa považuje za jedného z najvýznamnejších a najvplyvnejších skladateľov všetkých čias. Na jeho dielo sa možno pozerať ako na neprekonateľné finále hudobného baroka, ktoré však pôsobí aj do dnešných dní. Za jeho života nenašlo jeho skladateľské dielo veľké uznanie, najmä ak ho porovnáme s jeho súčasníkmi Georgom Friedrichom Händelom alebo Georgom Philippom Telemannom. Bacha bolo potrebné prakticky znova objaviť. Každopádne bol Bach za svojho života v Európe známy ako virtuózny hráč na organ a čelo, a bol uznávaný aj ako majster improvizácie (pozri aj Hudobná obeť). Napokon mal vynikajúce meno aj ako znalec organov.

Prakticky vo všetkých druhoch hudby postavil úplne novú latku. Suverénne ovládal hudobnú techniku, (kontrapunkt; polyfónia; harmónia) a jeho dielo je geniálne aj na základe toho, ako hlboko ho duchovne penetroval. Jedinou výnimkou, kde Bach nevytvoril žiadne diela, je opera. Niektoré jeho svetské kantáty označoval ako Dramma per musica, tie by však bolo možné považovať len za malé operety.

Bachovo dielo je poznačené jeho hlbokou evanjelicko-luteránskou religiozitou. Z 250 kantát, ktoré po sebe zanechal, je asi 200 cirkevných. V nich, rovnako ako aj v pašiách, sa často necháva inšpirovať populárnymi chorálmi evanjelického spevníka. Napriek tomu považujeme veľkú časť jeho duchovnej hudobnej tvorby za stratenú. Bach zložil pravdepodobne pätoro pašií a z nich sú jediné autenticky zachované len Jánove a Matúšove pašie. Predpokladá sa, že medzi troma stratenými dielami sú Lukášove a Matejove pašie. Piate stratené pašie považujú bádatelia za pravdepodobnú prepracovanú jednochórovú variantu Matejových pašií.

Bach sa nevenoval len hre a komponovaniu. Veľký vplyv mal aj na hudobnú teóriu. Najmä so svojimi učebnými skladbami (napr. Temperovaný klavír), presadil temperovane ladenú náladu, s ktorou bolo možné používať všetky druhy tónov kvintového kruhu. Zaviedol tiež nové techniky hrania, najmä na organe. Používanie palca ako plnohodnotného prsta môžeme tiež pripísať Bachovi.

Bach dobre poznal nedostatky jemu dostupných hudobných nástrojov, a aktívne požadoval či podporoval ich ďalší vývoj. Mal veľký vplyv najmä na vývoj klávesových nástrojov. Na srdci mu ležala najmä otázka vývoja čembala k pianoforte.

Najznámejšie diela:

• Matúšove pašie (Matthäuspassion)
• Jánove pašie (Johannespassion)
• Omša h-mol (h-Moll-Messe) = Veľká omša (Hohe Messe)
• Vianočné oratórium (Weihnachtsoratorium)
• Hudobná obeť (Musikalisches Opfer)
• Tokáta a fúga d mol

• Passacaglia c mol
• Umenie fúgy (Die Kunst der Fuge)
• Brandenburské koncerty (Brandenburgische Konzerte)
• Bachove kantáty
• Diela pre organ (Orgelwerke)
• Temperovaný klavír (Wohltemperiertes Klavier)

• Goldbergove variácie (Goldberg-Variationen)
• Magnificat
• Schüblerove chorály (Schüblersche Choräle)
• Oratórium nanebovstúpenia (Himmelfahrtsoratorium)= Nanebovstúpenie Pána
• Veľkonočné oratórium (Osteroratorium)
• Sonáty a partity pre sólové husle (Sei Solo a Violino senza Basso acompagnato)